Ke střechám mě přivedl dlouhodobý zájem o zelené prvky v architektuře, říká Kristína Ľuníková ze Stavební fakulty Technické univerzity v Košicích. Ve 14. ročníku Memoriálu Antonína Fajkoše (MAF) zvítězila v kategorii „Textová práce“ se svojí diplomovou prací na téma Polyfunkční budova s biodiverzní vegetační střechou.
Co vás přivedlo ke studiu stavebního oboru — byl to jasný směr od začátku, nebo postupná volba?
Stavebníctvo som si vybrala už na strednej priemyselnej škole stavebnej, takže to nebola náhoda ani rozhodnutie na poslednú chvíľu. Postupne som v tom našla smer a bolo mi jasné, že chcem pokračovať aj na vysokej škole a neskôr v praxi. K tomuto odboru ma priviedli aj ľudia z môjho okolia, ktorí v stavebníctve pôsobili, a dnes to beriem ako veľmi dobrú voľbu.
Co vás nejvíc bavilo v rámci studia — technická stránka, kreativita, detaily, či třeba praxe?
V rámci štúdia na stavebnej fakulte ma najviac oslovuje to, že sa človek neustále učí nové veci a každá stavba je iná – má svoje špecifiká, detaily aj výzvy, ktoré treba vyriešiť. Baví ma prepojenie technického myslenia s praktickým riešením, kde sa hľadá funkčný a reálny výsledok.
Jak jste se dostala právě ke střechám? Lákaly vás dlouhodobě, nebo jste je objevila až při studiu?
K strechám ma priviedol dlhodobý záujem o zelené prvky v architektúre. Zelené strechy vnímam ako riešenie, ktoré má reálny prínos a nie sú len doplnkom. Viac som sa tejto tematike začala venovať pri diplomovej práci, kde som skúmala vlastnosti, funkcie a prínosy zelených striech.
Co pro vás osobně znamená vítězství v Memoriálu Antonína Fajkoše?
Víťazstvo vnímam ako významné ocenenie práce, ktorú som do projektu vložila, a zároveň ako potvrdenie, že má zmysel riešiť veci odborne a poctivo. Z profesijného hľadiska je to pre mňa motivácia pokračovať v témach, ktoré majú praktický vplyv na kvalitu stavieb. Z osobného hľadiska mi súťaž dala povzbudenie aj záväzok posúvať sa ďalej.
Jak byste popsala svůj soutěžní projekt — a co podle vás rozhodlo o jeho úspěchu?
Môj súťažný projekt vychádzal z návrhu polyfunkčnej budovy v Tatranskej Štrbe, kde som riešila extenzívnu vegetačnú strechu ako plnohodnotnú funkčnú časť stavby. Nešlo mi len o zelený prvok, ale o technicky správne a dlhodobo použiteľné riešenie z pohľadu skladby, detailov aj správania strechy v praxi. Súčasťou bolo aj porovnanie retenčnej schopnosti vegetačnej strechy so štrkovou strechou podľa normového výpočtu. Myslím si, že o úspechu rozhodlo práve prepojenie architektonického konceptu s technickým overením.
Vidíte svoji další cestu v oboru střech, nebo vás více zajímá jiná část stavebnictví?
Strechy ma určite zaujímajú a rada by som sa v tejto téme ďalej rozvíjala, najmä v oblasti zelených a udržateľných riešení. Zároveň sa však nevidím len úzko v jednej špecializácii. Najviac ma baví prepojenie návrhu a praxe – od projektovania až po detaily, ktoré rozhodujú o tom, či bude riešenie dlhodobo fungovať.
Co byste poradila studentům, kteří váhají, jestli se do podobné soutěže přihlásit?
Odporučila by som im ísť do toho. Súťaž človeka prinúti zhrnúť si vedomosti, dotiahnuť prácu do detailu a hlavne obhájiť vlastné riešenie. Aj keď to zaberie čas, vráti sa to dobrou skúsenosťou.