Stretli sme sa začiatkom júla na 25. sneme Cechu strechárov Slovenska v krásnom prostredí slovenských Nízkych Tatier. Vyučený klampiar Miroslav Kartik, ktorý je živnostníkom od apríla 1989, ale strechy robí už od roku 1965. Na otázku „Prečo práve strechy?“ sa len pousmeje: „Je to rodinná tradícia, otec bol klampiar, a tak som pokračoval. A nechcelo sa mi učiť. Ale bohužiaľ ma to dobehlo. Učiť som sa musel celý život. Prišli nové materiály, nové metódy, človek sa musel udržiavať v obraze.“
Dobrý klampiar musí chcieť pracovať a musí mať tú robotu rád
Na klampiarskej práci sa podľa neho za tie dlhé desaťročia, čo v profesii pracuje, skoro nič nezmenilo. „Je treba len tvrdo pracovať, je to tvrdá práca, ale krásna. Dobrý klampiar musí chcieť pracovať a musí mať tú robotu rád. A hlavne – keď je výsledok práce krásny a kvalitný, tak ho to napĺňa. Aspoň mňa to napĺňa a ešte ma to aj poháňa dopredu. Nedávno som mal 70. narodeniny a oslávil som ich na streche,“ usmieva sa a ja sa priznám, že toľko rokov by som mu teda nehádala.
Zaujímalo ma, z čoho, z akého materiálu robí rád. „Mne je to absolútne jedno, či je to pozinkovaný plech, upravený, neupravený, farbený, či je to hliníkový plech, titanzinok, alebo meď. No jasné – kráľovnou krytín je medený plech, ten je síce drahý, ale má vysokú životnosť a práca je s ním pomerne dobrá. Ľahko sa tvaruje. Momentálne najviac pracujeme s hliníkovými plechmi, ktoré sú povrchovo upravené. Majú primeranú cenu a vysokú životnosť. Titanzinkové materiály majú veľmi vysokú cenu a bohužiaľ ani práca s nimi nie je až tak dobrá, ťažšie sa s nimi pracuje,“ hodnotí Miroslav Kartik…
Celý článek si můžete přečíst v zářijovém vydání časopisu Střechy-Fasády-Izolace, které je k objednání formou předplatného nebo v online verzi na Floowie.cz, kde najdete také archiv časopisu.